Smoleňák priznáva: Nebudem to skrývať, o pokračovaní v Slovane som váhal kvôli peniazom

Český útočník Radek Smoleňák prišiel do Slovana vlani v lete. V príprave nastupoval s kapitánskym céčkom, no po príchode skúseného slovenského obrancu Andreja Meszároša putovalo na jeho dres. Smoleňák odštartoval sezónu v prvom útoku "belasých". Hneď v prvom zápase sezóny v Kazani po tvrdom hite protihráča utrpel zlomeninu kľúčnej kosti a niekoľko mesiacov pauzoval.

Po uzdravení a náročnej rekonvalescencii však dlho v zápasovom kolotoči nepobudol. Prišlo ďalšie vážne zranenie a sezóna pre neho predčasne skončila. Odohral v nej len trinásť zápasov s bilanciou 5 gólov a 11 bodov. V Slovane sa rozhodol zostať a to i napriek tomu, že klub má dlhodobo finančné ťažkosti a nie je tajomstvom, že hráčom pravidelne meškajú výplaty.

„V minulej sezóne som toho veľa neodohral – len trinásť zápasov. Nie že by som cítil, že som ostal tímu niečo dlžný, ale páčilo sa mi tu. Ľudia sa ku mne správali výborne, vytvorili sme dobrú partiu a všetci okolo tímu pracujú na sto percent. Keď sme si to s manželkou zhodnotili, tak nám vyšlo, že bude správne, keď tu ostaneme. Dúfam, že budem zdravý, vyhnú sa mi vážne zdravotné problémy a mužstvu oveľa viac pomôžem," objasnil Smoleňák dôvody svojho zotrvania v Bratislava pre portál pravda.sk.

Český útočník bol jedným z posledných hráčov, ktorí sa s vedením Slovana dohodli na pokračovaní spolupráce. Netají, že váhal najmä kvôli spomínaným finančným problémom klubu. „Áno, nebudem to skrývať, finančná stránka bola jednou z vecí, ktorá naše rozhodnutie predlžovala. No verím, že vedenie klubu robí všetko preto, aby resty napravilo. Vidieť nejakú zmenu a aj tá pomohla k tomu, aby som sa do klubu vrátil."

V prvom domácom prípravnom stretnutí proti Spartaku Moskva (3:2 po nájazdoch) nastúpil Smoleňák v čisto českom útoku s krajanmi Michalom Řepíkom a Lukášom Kašparom. „Vôbec prvý raz v živote som hral centra, takže to bolo pre mňa netradičné. Určite to bolo na ľade aj vidieť. S Kašpim a Řepou sme trénovali len dva dni, takže sa od nás nedali čakať zázraky. No myslím si, že to nebolo ani hrozné," zhodnotil Smoleňák.