Chris Lee je zaskočený ruskou dopravou, na ľade však zbiera jeden bod za druhým

Obranca Metallurgu Magnitogorsk Chris Lee má za sebou zaujímavú cestu do KHL. Dlho hral vuniverzitnej NCAA, potom sa prebojoval do ECHL, neskôr do AHL a nebol ďaleko od štartu v NHL. V tridsiatke sa však rozhodol zamieriť do Európy. Cez Kolín, Mannheim a Färjestad sa dostal až do KHL. Za Magnitogorsk nastupuje iba prvú sezónu, no už teraz je najproduktívnejším bekom súťaže. Cez víkend poskytol rozhovor webovej stránke svojho zamestnávateľa a my vám prinášame jeho celé znenie.

Vy ste prišli do KHL prakticky odnikiaľ, veď bez preháňania je to pravda. Nikdy ste nehrali v hlavných juniorských súťažiach, nedraftovali vás, v NHL ste nehrali a do AHL ste sa taktiež nedostali hneď. Dlhá a ťažká cesta do veľkého hokeja.

Dlhá a netypická. Ja som dokonca nastupoval za tím univerzitný tím tretej divízie a šanca dostať sa odtiaľ do profesionálnej súťaže nie je veľká. Mal som šťastie, že si ma všimol tím z ECHL a išiel som hrať za Floridu. Potom som musel už len ťažko a dlho pracovať, aby som sa adaptoval medzi profíkmi. Žena ma stále povzbudzovala a hovorila mi, aby som sa nevzdával. Vo Floride Everglades sa však stala dôležitá vec, že ma prerobili z útočníka na obrancu. Táto pozícia mi vyhovovala viac. Ja som mohol využiť svoju rýchlosť, aby som sa pripojil k útoku a stal sa ofenzívnym obrancom.

Kde ste vy nehrali? Vo Floride, v Nebraske, v Iowe, to nehovorím o Európe. Ktoré z týchto miesto bolo neobyčajné?

Florida, bola určite zvláštnou skúsenosťou. Hrať hokej v tomto štáte nie je úplne normálne. Bolo ťažké zvyknúť si na to, že som chodil na tréningy v kraťasoch a sandáloch počas celého roka. Alebo som sa kúpal v januári medzi zápasmi v oceáne. Pritom na štadión chodilo šesť-sedem tisíc ľudí, takže takmer vypredané na každom zápase. Počas zimy tam žije mnoho Kanaďanov.

Prečo ste sa rozhodli odísť do Európy?

Stalo sa to, že som vo veku 30 rokov dostal šancu prebojovať sa do NHL. Vtedy som hral za Willkes-Bare Scranton (farma Pittsburghu) a počas sezóny ma vyzvali „tučniaci". Bol som na rozkorčuľovaní, ale v zápasovej súpiske som nebol uvedený. To bolo všetko.

V Kanade tomu hovoria, že ste v NHL vypil šálku kávy.

Dva dni, to je moja skúsenosť s NHL. Pár letov, do Ottawy, Atlanty, niekoľko tréningov a späť na farmu. Ani jeden zápas. Akurát som videl z blízka Malkina, Crosbyho či Gončara. Celkovo som urobil všetko, čo som mohol a bol som k NHL maximálne blízko, no bolo jasné, že hrať tam mi nebolo súdené. Mimochodom sa o mňa zaujímal jeden klub z KHL. Diskutovali sme o tom s manželkou, no pre odchod do Ruska sme sa nerozhodli. Možnosť hrať v Európe ale bola zaujímavá. Nikdy v živote sme predtým neboli za oceánom a rozhodli sme sa, že by to bola dobrá šanca vidieť svet a obohatiť si život, nie len ten hokejový. V krajnom prípade, keby to s hokejom nevyšlo, tak niečo nové uvidíme, kým sme mladí a nemáme deti.

S hokejom to nakoniec vyšlo. A ako!

Všetko sa dialo na veľkom klzisku. Mne sa veľmi páči európska hra. Hoci prvý rok v Kolíne sa veľmi nevydaril. Mesto bolo úžasné, chlapci výborní, no prišlo zranenie, zlomil som si členok. V jednom z prvých zápasov sezóny, keď som si na všetko zvykal. Potom som sa chcel vrátiť veľmi rýchlo, chcel som pomôcť tímu, ktorý bol na poslednom mieste. Celkovo nezáleží na tom, čo sa stalo po hokejovej stránke, predsa som zistil, že som sa rozhodol správne. V nasledujúcej sezóne som odišiel do Mannheimu a všetko išlo ako malo.

Prečo vám viac vyhovuje väčší ľad?

Ja nie som veľmi veľký obranca a fyzická hra nie je úplne pre mňa. V Severnej Amerike, vzhľadom k rozmerom klziska je ťažké sa presadiť, keď ste menší a fyzicky slabší bek. Hlavnými zložkami mojej hry sú korčuľovanie a rýchlosť. Keď mám miesto na korčuľovanie, môžem priniesť tímu výhodu. Na veľkom ľade musíte hrať aj rozumnejšie a mne sa zdá, že som sa dobre adaptoval.

Aké bolo zvyknúť si na Magnitogorsk? Je to mesto iného typu ako Kolín či Karlstad.

Mesto je veľmi veľké, žije tu pol milióna ľudí. Po druhé je to očividne mesto robotníckej triedy. Veľká časť ľudí pracuje v ťažkom priemysle a zarába na živobytie ťažkým spôsobom. Môžete si predstaviť, ako svoje ťažko zarobené peniaze dajú na hokej. To ťa zaväzuje k istej zodpovednosti. Takí fanúšikovia od teba očakávajú to isté. Vodili nás aj po tom závode, kde pracujú a ja som bol prekvapený aká ťažká je ich robota.

Pre Kanaďanov je často zložité zvyknúť si na Rusko. Počasie, doprava, ruská kuchyňa. Nie každý sa dokáže adaptovať. Ako to bolo u vás?

Viete čo ma najviac prekvapilo? Nie to, čo prekvapuje všetkých. Obyčajne Kanaďania upozorňujú nováčikov na jedlo, ale to je v poriadku. Ale to ako vy jazdíte, och bože, čo to je? V dvoch smeroch idú autá v piatich jazdných pruhoch. Všetci pobehujú sem a tam, kde chcú a ako chcú. Chvalabohu, že nám pridelili šoféra. Nemusím sa báť jazdenia po ruských cestách.

Trénerský štýl Mika Keenana vám vyhovuje? Robí z Magnitky tímu severoamerického typu?

Samozrejme bolo ľahšie prispôsobiť sa ku KHL vďaka nemu. Z osobného i jazykového hľadiska. Treba vnímať aj to, že pre Keenana je to niečo nové. On nikdy netrénoval na veľkom ľade. Zdá sa mi, že urobil fantastickú robotu. Čo sa týka štýlu, hlavné tajomstvo sa skrýva v tom, že sme tím. Od každého hráča, či je na ľade dvadsať alebo tri minúty očakáva, že pôjde na maximum. S ním sa Magnitka pohla správnym smerom, no náš štýl nie je čisto severoamerický. V niektorých situáciách potrebuje tréner silovú hru alebo nahodenie puku do pásma. Tieto veci nevyzerajú pekne, ale sú efektívne. V KHL sú mužstvá, ktorá za nič nevystrelia a niekedy odídu s pukom až do vlastného pásma, aby ho nestratili. Asi hráme niekedy trochu škaredý hokej, ale v našom systéme sú i prvky rýchlosti a techniky. Kombinujeme oba štýly hokeja.

Vy zbierate takmer jeden bod na zápas. Niečo také sa vám podarilo naposledy, keď ste hrali za študentský tím Potsdam Bears na pozícii útočníka.

To ste mi museli hovoriť? Keď sa mi teraz nebude dariť, tak vám budem musieť zavolať.

Veľmi dúfam, že vám to pôjde takto aj naďalej. Mimochodom, nie ste sám prekvapený z takej produktivity?

Áno, aj nie. Kým som neprišiel do KHL, tak som ju nepoznal a nevedel som, čo očakávať. No teraz poznám úroveň ligy a som prekvapený. Rovnako ale chcem povedať, že od seba očakávam čo najviac, preto budem v budúcnosti očakávať udržanie tejto úrovne. Verím, že ste ma neprekliali. Z druhej strany, body nie sú všetko, hoci dobre vyzerajú na papieri. Keď do konca sezóny nezískam ani bod, no budem hrať dobre a tím bude vyhrávať, tak budem so sebou spokojný.