Moskva hokejovo spí, štadión s muzeálnym zovňajškom skôr odpudzuje než láka

O tom, že v Moskve prebieha séria play off KHL medzi Dinamom a Slovanom, sa bežný človek nedozvie, pokiaľ sa o ňu vyložene nezaujíma. V uliciach len márne hľadať pútače lákajúce na zápasy, miestne denníky sa venujú sérii iba okrajovo. Vo veľkomeste, kde majú ľudia tisíce možností kultúrneho a spoločenského vyžitia, je hokej na vedľajšej koľaji, tým viac, že Slovan považujú domáci len za jednu z mnohých prekážok, ktoré treba prekonať na ceste za obhajobou titulu.

Podobné názory sa dali čítať aj z vyjadrení hráčov Dinama pred prvým stretnutím. Hokejovú atmosféru začne človek v Moskve pociťovať až pár stoviek metrov pred štadiónom, keď zbadá prvých fanúšikov odetých v dresoch Dinama. Tých slovenských je ako šafranu a je vôbec problém ich identifikovať. Keďže sa belasému fanklubu nepodarilo zorganizovať výjazd na úvodné dva moskovské duely, mohli hráči Slovana počítať v hľadisku len s podporou zhruba 50 priaznivcov, z ktorých časť tvorili pracovníci zo slovenského veľvyslanectva.

Ani dejisko zápasov zrovna nenadchýna. Malá športová aréna v rozsiahlom olympijskom komplexe Lužniky, predtým známa ako Palác športu, pripomína vzhľadom skôr múzeum než dôstojný hokejový stánok. Staručká budova postavená v roku 1956 mala pôvodne kapacitu 13.700 divákov, postupne ju však niekoľkokrát znížili až na súčasných 8500.

V stredu si na tribúny s pestrofarebnými sedačkami našlo cestu len 5212 ľudí. Pritom vstupenky sa dali kúpiť za veľmi prijateľnú cenu - v prepočte za 4 až 25 eur. Aréna parametrami zodpovedá skôr slovenským extraligovým pomerom, než kritériám KHL. Jediným pozitívom je množstvo fanshopov, ktoré ponúkajú návštevníkom na predaj plejádu dresov, šálov, čiapok a ďalších suvenírov.

"Pôvodne sme plánovali odohrať sezónu v modernej aréne Megasport na Chodynských poliach, znemožnili nám to však určité technické a športové podmienky. Vyzerá to tak, že ročník dokončíme v Lužnikách," vysvetlil tlačový hovorca Dinama Michail Kravčenko.

Ak sa dalo v stredajšom zápase niečo pochváliť, tak to bola atmosféra v hľadisku. Fanúšikovia Dinama celých 60 minút povzbudzovali svoje mužstvo, modro-biely kotol za jednou z bránok neúnavne hnal hlasivkami svojich dopredu a dva-trikrát zrealizoval s protiľahlou tribúnou aj pôsobivú prekrikovačku. Priaznivci slávneho moskovského klubu tak vyvrátili chýry, že pokriky "šajbu, šajbu" spustia až po siedmom góle v sieti súpera. Pravda, od kulisy, akú dokážu utvoriť diváci na Slovane, sú na míle vzdialení...