Jágrov hokejový syn i učeň. Rusko si pripomína desiate výročie smrti Alexeja Čerepanova

Bol to stále len úvod vôbec prvej sezóny Kontinentálnej hokejovej ligy. Vtedy ešte vo svete pomerne neznámy pojem stál na svojom štarte. Po uplynutí dekády je už KHL etablovaná ako najlepšia hokejová súťaž na starom kontinente. Jej krátku históriu však poznamenali aj tragédie. Tú najväčšiu si každoročne pripomíname 7. septembra, kedy sa krátko po štarte zrútilo lietadlo Jak-42 s celým tímom Lokomotivu Jaroslavľ na palube.

Avšak aj udalosti z 13. októbra 2008 píšu v histórii ruského hokeja významnú kapitolu. Ten deň zahynul na následky zástavy srdca len 19-ročný talent Alexej Čerepanov. Nebol to hocijaký mladý hokejista. V zbierke mal zlatú medailu z MS do 18 rokov, vo svojej premiérovej sezóne v najvyššej ruskej lige strelil 18 gólov, čím prekonal rekord Pavla Bureho. Na drafte si ho v roku 2007 zo 17. pozície vybrali newyorskí Rangers. Stal sa tak najvyššie draftovaným Rusom vo svojom ročníku.

Novinár portálu Sport-Express Alexej Ševčenko si na večne usmiateho mladíka spomína dobre. „Stretol som ho v živote dvakrát. Raz v Novogorsku, kde sa schádzal juniorský tím. V rozhovore mi povedal, že si chce kúpiť auto. Hneď som sa ho opýtal, aký typ auta. Povedal, že zbožňuje Cadillac, no nemá naňho peniaze."

Nemyslite si však, že v tom čase len slabo zarábal. Všetky peniaze, ktoré zarobil ale išli na dôležité veci. Svojim rodičom napríklad kúpil byt za vlastné peniaze. Veru, ktorému 19-ročnému chlapcovi sa to dnes podarí? Od svojich 17-tich rokov hral dôležitú rolu v kádri Avangardu Omsk, ktorého miliónom podľahol aj samotný Jaromír Jágr. V osudový rok sa česká legenda s Alexejom stretla dokonca v jednom útoku.

Pri českej legende s číslom 68 ale zostaneme. V kariére talentovaného mladíka zohral krátku, ale o to intenzívnejšiu úlohu. „Hneď spoznal, aký hráč to vedľa neho rastie," spomína Oleg Malitskij, ktorý dnes pôsobí ako tlačový atašé Avangardu a v tom čase sa venoval žurnalistike v Omsku. „Nepovedal by som, že sa oňho staral, on ním bol skrátka zaneprázdnený. Prišli v noci na štadión a bok po boku trénovali. Veľa sa s ním rozprával a mnohému ho naučil."

V októbri pricestovalo ofenzívne superduo do Podoľska, na ľad tamojšieho účastníka KHL, ktorý vtedy pôsobil pod názvom Víťaz Čechov. Tento tím v tom čase veru nemal dobrú povesť, a to nielen v rámci Kontinentálnej hokejovej ligy, ale aj celého hokejového sveta. Nad jeho vtedajšími pomermi sa pozastavil aj sám Alexej Ševčenko, autor spomienkového článku o Čerepanovovi na internetových stránkach Sport-Express.ru.

Vlastníkom a šéfom klubu bol v tom čase známy kriminálny pojem Nikolaj Pavlinov. Svoj tím mal viesť tak, ako nikto pred ním a ani po ňom. V klube zaviedol vojenskú disciplínu. Známe sú jeho výroky smerom k hráčom. „Ja som váš generál, a vy moji vojaci." Napriek tomu, že bolo jeho meno na verejnosti všeobecným pojmom, dokonca aj športoví žurnalisti sa zdráhali písať o známom mafiánovi a jeho praktikách. Aký šéf, taký klub a Víťaz už na prvý pohľad nebol hokejovým tímom v pravom slova zmysle. Do kádra najímal Pavlinov hokejových bitkárov, jeho tím hral neznesiteľný a zákerný hokej. Bitky 5 na 5 ako zo 70-tych rokov boli v Čechove pomerne bežné. Klub sa nikdy k play-off ani nepriblížil, čo však Pavlinovovi nevadilo. Mimochodom, známy gangster si dnes už „užíva" prostredie ruskej justície, aj keď zadržaný bol až v roku 2017.

Môžete tiež hádať, koho si najal na post „prvého dôstojníka" na svojej bitkárskej lodi. Známeho „kriminálnika" NHL Chrisa Simona. „Zložil som súpera zápasníckym chvatom, prišiel na striedačku a Simon má chválil," spomína niekdajší útočník Čechova Jevgenij Chatsej, ktorého do tímu tiež najali na tento typ „práce".

Avangard ako jeden z lídrov súťaže sa ale zastrašiť nenechal. Nehokejového súpera načal prvým gólom práve Čerepanov. V tretej tretine zápasu končil mladý útočník svoje striedanie spolu so svojimi českými spoluhráčmi Jágrom a Pavlom Rosom sa odobrali na striedačku. Hra pokračovala ďalej, no Čerepanov bol už prakticky na pokraji kolapsu. „Úplne zbledol," spomína jeho tréner, Kanaďan Wayne Fleming.

Bol to práve Jaromír Jágr, ktorý si prvý všimol, že niečo nie je v poriadku. Začal kričať na tímových lekárov, a tí Čerepanova začali hneď oživovať. Ešte dnes si môžete pozrieť, ako zdravotníci na striedačke oživujú bezvládne telo mladého chlapca. Po chvíli prenesú Alexeja do kabíny, kde v oživovaní pokračujú.

„Na lavičke Avangardu nastal nejaký rozruch. Sprvu som tomu nevenoval pozornosť, keďže hra pokračovala. Keď rozhodcovia hru prerušili, vybehol som medzi striedačky a už som len videl bezvládneho Lešu," spomína Jevgenij Chatsej. Nech to bude znieť akokoľvek zvláštne, tímy zápas dohrali. Hneď po jeho skončení išli hráči do kostola a zariadili bohoslužbu za zdravie pre mladého hokejistu. Do kostola prišiel aj samotný Pavlinov, ktorý niečo pošepkal kňazovi. Bohoslužba za uzdravenie mladíka z Ozerki sa napokon zmenila na zádušnú. Alexej Čerepanov ten večer okolo 23. hodiny v nemocnici podľahol.

Bola to prvá sezóna KHL, liga písala pravidlá, ktoré sa ale málo dodržiavali. Mechanizmy kontroly neboli účinné a tak si mnohé kluby svoje povinnosti neplnili dostatočne. Lekári síce mali k dispozícii defibrilátor, ten ale nebol funkčný. Sanitka prítomná na štadióne svoje miesto opustila a keď sa vrátila, bolo už neskoro. Ruské úrady promptne rozbehli pred zrakom celého sveta vyšetrovanie, ktoré nedospelo k žiadnemu zásadnému záveru. Bolo poznačené mnohými škandálmi a jeho najväčším dôsledkom bolo akurát znechutenie ruskej verejnosti.

Prvá verzia vyšetrovateľov ukázala na diagnózu zvanú ischemická kardiomyopatia, čo je ochorenie srdcového svalu, ktoré spôsobuje zúženie artérii dodávajúcich krv do srdca. Dôsledkom tohto ochorenia môže byť aj akútny infarkt. Táto možnosť ukázala prstom na zdravotnícky personál klubu, ktorý takto závažné ochorenie nebol schopný zistiť a diagnostikovať. Ďalšie správy naznačovali, že Čerepanov mohol trpieť mykarditídou, čo je smrteľné zápalové ochorenie srdcového svalu. Túto verziu ale odmietli zámorskí experti. U elitného športovca, ktorý len rok predtým prešiel komplexnými zdravotnými prehliadkami pred draftom do NHL je možnosť takéhoto ochorenia prakticky nulová.

Ďalšie správy z Ruska hovorili o možnosti, že by Čerepanov mohol dostať hypertrofickú kardiomyopatiu, čo je skupina ochorení postihujúcich myokard. Tá sa stala osudnou nejednému športovcovi, ktorý podľahol náhlej zástave srdca. Vyšetrovanie sa týkalo aj zásahu a počínania zdravotníkov priamo na mieste. Jednak sa hovorilo o nedostatočnom zistení zdravotného stavu hráča, takisto o neprítomnosti defibrilátora, ktorý mohol mladému hokejistovi zachrániť život. Ten v aréne bol nefunkčný a sanitka, ktorá podľa predpisov mala byť na štadióne prítomná odišla krátko pred incidentom, nakoľko do konca zápasu zostávalo len päť minút.

Dva mesiace po smrti hráča vyplávali na povrch informácie, podľa ktorých sa mali v krvi a moči Čerepanova nachádzať stopy po krvnom dopingu. Toto odhalenie malo za následok, že v januári prišlo o miesto päť členov lekárskeho a pomocného štábu tímu. Padlo obvinenie, že tímoví lekári mali takto riešiť hráčov zdravotný stav, napriek tomu, že Čerepanov mal byť už dávno v rukách skúseného kardiológa. V auguste 2009 sa však vyšetrovanie na popud federálnych prokurátorov rozbehlo znovu, nakoľko podľa ich zistení si lekári v čase užívania liekov hráčom neboli vedomí jeho skutočného zdravotného stavu. Hráčov agent Jay Grossman potvrdil, že lekárske prehliadky, ktoré hráč pred draftom v roku 2007 v zámorí absolvoval neukázali žiadne zdravotné problémy.

Najvýznamnejším dedičstvom tragédie mladého hokejistu tak bolo sprísnenie opatrení. KHL zaviedla množstvo nových predpisov aj prostriedky kontroly, ktoré majú zabrániť zopakovaniu podobného nešťastia. Ich skúška prišla presne osem rokov po smrti Čerepanova. 13. októbra 2016 desivo narazil na mantinel poľský hokejista v službách Metallurgu Magnitogorsk, Wojtek Wolski. Zlomil si dva krčné stavce, utrpel otras mozgu a skončil na jednotke intenzívnej starostlivosti. Vďaka včasnému zásahu lekárov sa však predišlo trvalým následkom a po osemmesačnej maródke sa rodák zo Zabrze mohol vrátiť na ľad.

To už ale život Alexeja Čerepanova hokejovému svetu nevráti. Na jeho poslednej ceste ho vyprevádzali desiatky tisíc ľudí, číslo 7 spolu s jeho menom visí pod stropom arény Avangardu a žiadny z hráčov klubu si ho nesmie obliecť.

„Som si istý, že by dnes hral NHL, dokonca by bol hodnotený podobne ako Jevgenij Malkin," hovorí strieborný medailista z Göteborgu a bývalý spoluhráč Čerepanova, Dmitrij Rjabikin.