Hrdina Vladivostoku Igor Bobkov si znovu povedal o zámorský angažmán

Nachádza sa úplne mimo dianie, na najvýchodnejšom bode mapy KHL, v mrazivom Vladivostoku. Nemá klub so slávnym logom, bohatými majiteľmi, ani najjagavejšími hviezdami nadnárodnej ligy. Jeho prínos pre tím je však nesmierny. Sympatický klub priniesol do tohtoročnej edície KHL okrem Bobkova aj niekoľko nových hviezd, vďaka ktorým je reálnym kandidátom na postup do play-off.

Robert Sabolič sa ešte vlani preháňal po klziskách českej extraligy v drese Sparty, teraz je so 40-timi bodmi najproduktívnejším hráčom tímu. V bodovaní ligy sa pohodlne drží v najlepšej dvadsiatke. Druhou hviezdičkou je len 21-ročný Vladimir Tkačiov, nevysoký krídelník svojho času okúzlil Edmonton, no v zámorí ním napokon pohŕdli. Po niekoľkých ťažkých rokoch sa vďaka dôslednému vývoju a tvrdej práci derie medzi elittu. Dlhodobo si držal priemer bod na zápas a je príjemným spestrením tejto sezóny.

Poďme ale k samotnej podstate tohto článku venovanej jednej (doslova) veľkej osobe odľahlého kúta Ruskej federácie. Igor Bobkov má s podobným charakterom zemepisných šírok skúsenosti, narodil sa totiž v meste Surgut. Mesto s 300-tisíc obyvateľmi sa nachádza v samom strede Ruska, asi 3000 kilometrov východne od Moskvy a vzdušnou čiarou asi 2000 kilometrov severne od Novosibirska. Je to nehostinné miesto, jedno z najnáročnejších na život na zemi vôbec, avšak zároveň známe rozvinutým priemyslom a bohatými zásobami ropy ponúkajúce množstvo pracovných príležitostí. Nevadí ani to, že plusové teploty tu vládnu tak štyri mesiace v roku.

Čo do charakteru prostredia, Bobkovovi nie je Vladivostok cudzím miestom. Ruský obor má za sebou tŕnistú cestu, v jeho kariére nič nedostal zadarmo, čo v ňom vypestovalo nesmiernu psychickú odolnosť. Svoju profesionálnu cestu začínal v Magnitogorsku, kam prichádzal s puncom toptalentu ruského hokeja. V roku 2009 bol jasnou jednotkou reprezentácie do 18 rokov, s ktorou si z MS odviezol striebro. Skvelé výkony neušli pozornosti zámorských klubov, Anaheim si tento brankársky talent vybral už v treťom kole.

Na prelome rokov 2010 a 2011 sa podieľal s kolegom Dmitrijom Šikinom na zlate v dva roky vyššej kategórii, ktoré Rusi vyfúkli favorizovanej Kanade. Čo by ho vtedy mohlo na jeho ceste do NHL zastaviť? No, zámorský hokej mu veľmi nevoňal. Tri roky sa potácal v štruktúrach Ducks a profiligu okúsil len z lavičky. V roku 2015 toho už mal plné zuby a rozhodol sa pre návrat domov, dostal dobrú ponuku od Admiralu Vladivostok a Ameriku opustil.

Pomohol klubu do play-off, no nebol jasnou jednotkou. Viac minút odchytal jeho nemenej talentovaný kolega Ivan Nalimov. Ešte len 22-ročný obrovitý gólman a prospekt Chicaga ale zažil v tejto sezóne ústup a klub ho poslal do Sibiru. Pozíciu Bobkova nemohlo nič ohroziť, jeho 197 centimetrov a 108 kilogramov ho radí k najrobustnejším brankárom vôbec. Svoje rozmery „v klietke" dokonalo využíva, 93,5% a priemer necelé dva góly na zápas je na brankára chytajúceho v klube na hrane postupu fantastický výkon.

Pozornosť neunikla ani Olegovi Znarokovi, ktorý ho vrámci Euro Hockey Tour v nominácii neopomenul. Do brány sa ale dostali len Sorokin a Šestorkin. Konkurencia v bráne Zbornej je viac ako veľká, a to nerátame osobnosti chytajúce v NHL. Môže byť Bobkov dosť dobrý na ďalšiu šancu v NHL? Nuž svojimi výkonmi si o to viac ako koleduje, či ale pre Igora bude dosť atraktívne znovu opustiť Rusko bez garancie solídnej šance v NHL.