Chudák Štěpánek, ani sa nečudujme, že po zápase nazúrený rozmlátil hokejku

Nepoučiteľní

Déja vú. Presne pred týždňom Slovan stratil doma proti Podoľsku dvojgólový náskok po dvoch tretinách a napokon prehral zápas 2:3. Rovnaký scenár sa zopakoval aj tento piatok, s výnimkou toho, že sa hralo v Rusku. Belasí viedli po 40 minútach komfortne 2:0, no napokon prehrali 2:3pp.

Belasí namiesto toho, aby s prehľadom kontrolovali dvojgólový náskok, sa sériou hrubých, doslova školáckych chýb, sami zosadili z koňa a pripravili o víťazstvo, ktoré by si ukontroloval aj účastník Tipsport ligy.

Čo sa vlastne stalo? Buďme zaslúžene kritický a presný. Pretože niečo podobné sa netoleruje na scéne KHL. To čo predviedli obrancovia Slovana v tretej tretine na ľade Podoľsku, by sa netolerovalo ani v juniorke.

Hráči ledva vyliezli z kabíny na ľad a bum. Mário Grman atakovaný Makejevom sa otáča nepochopiteľne v pozícii posledného hráča smer vlastná bránka. Pri ťažkom manévri stráca rovnováhu, padá na ľad a ruský útočník sa pohodlne zmocnil puku a vychutnal si bezmocného Štěpánka.

Kontaktný gól po takejto školáckej chybe slovenského reprezentanta dal Viťazu krídla. Do radov Slovana zasial neistotu.

O pár minút neskôr mal asi zatmenie český obranca Lukáš Klok, ktorý prihrávkou od vlastnej bránky nabil kanón protihráčovi a len jeho zlyhanie vo vyloženej príležitosti zachránilo Slovan od ďalšieho gólu.

Dezorientácia zadných radov Slovana viedla ku vyrovnaniu. Štěpánek fantastickým zákrokom zmaril obrovskú príležitosť. No obrana Slovana namiesto toho, aby sa zmocnila puku a upratala ho do bezpečia v akomsi delíriu sledovala protihráčov s pukom. Až prišla prihrávka na osamoteného Alexandra Sjomina na vzdialenejšiu žrdku, kde bol trestuhodne osamotený. Za chrbtom ho akosi zabudol Adam Jánošík. Ďalši slovenský reprezentant. Pre šiesteho najlepšieho strelca v klubovej histórii Washingtonu Capitals nebol problém skórovať.

Rozhodujúci moment prišiel v predĺžení. Opäť po hrubom individuálnom zlyhaní jedného z obrancov belasých. Hralo sa v útočnom pásme domácich, Eric Gélinas na ofenzívnom výlete tvrdo zrazil Mareka Hrivíka pri mantineli a po jeho zbytočnom útočnom faule dostal Viťaz výhodu presilovky, ktorú pretavil Sjomin na víťazný gól.

Čo za obranu to vlastne má Slovan?

Grman, Klok, Jánošík, Gélinas, ani Meszároš sa v stretnutí nevyvaroval hrubých defenzívnych zaváhaní, ako sme si už u neho akosi v tejto sezóne zvykli. Hrubé individuálne chyby obrancov stáli Slovan vyhratý zápas. Taká je pravda. Smutné je, že sa to opakuje až príšerne často.

Rudolf Červený sa mohol aj potrhať, jeho dva góly vyšli navnivoč. Tiež gólman Jakub Štěpánek, ktorý okamžite po tom ako inkasoval gól v predĺžení nazúrený nabehol k mantinelu a roztrieskal hnevom svoju hokejku. Nečudo. Kvalitný a snaživý výkon podal v Podoľsku napríklad mladík Sloboda. Bolo ho vidieť, dostával sa do príležitostí.

Zatiaľčo niektorí hráči si to vyslovene oddrú, iní to svojím nulovým nasadením a ľahkovážnym prístupom znegujú. Presne v rovnakom duchu sa vyjadril aj tréner Vladimír Országh v pozápasových rozhovoroch pre klubový web hcslovan.sk.

„Pre mňa ako trénera je neakceptovateľné, ak niektorí hráči chcú vyhrať, ale iní si prídu len zahrať."

Extrémne často chybujúca obrana je Achilovou pätou Slovana Bratislava. Útočníci sa môžu aj potrhať, rovnako brankári. Hrať za partičkou zadákov, ktorá robí jednu hrubú chybu za druhou, to musí byť ukrutne náročné. Potom sa ani nečudujme, že Slovan inkasoval 121 (!) gólov v 35 zápasoch. Jednoznačne najviac v rámci KHL. Priemerne dostávať 3,5 gólu na zápas, to je prisilná káva. S takouto defenzívou na hlinených nohách by mal Slovan vážne problémy aj v našej lige, nie to v KHL.